Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Zvyky zimného obdobia

Neskorá jeseň a zima znamenali ukončenie hospodárskeho roka a prípravu na rok nový. Skončenie poľnohospodárskych prác dávalo širší priestor na spoločenské stretnutia, kontakty i venovanie sa duchovným veciam. Zvyky tohto obdobia boli zamerané na zabezpečenie prosperity, hojnosti, šťastia a zdravia. Venovali sa predpovediam počasia, vešteniu, či priamo ovplyvneniu budúcnosti jednotlivých členov rodiny.
Na svätého Martina (11. novembra) chodil po dedine obecný pastier a do každého gazdovstva, z ktorého pásol dobytok, doniesol zelený prútik ( martinák).
V ľudovej viere sa k niektorým dňom viazala predstava o zvýšenom pôsobení nadprirodzených síl, ktoré škodia ľuďom i statku. K tzv. stridžím dňom patrili dni Ondreja, Barbory a Lucie.
Na Ondreja (30. novembra) liali do vody olovo, pričom odriekali. „Ondreju, Ondreju, ťebe olovo lejú....“. Aké písmeno sa ulialo, takým sa malo začínať meno budúceho muža.
Varili sa aj halušky, do ktorých sa vložili papieriky s napísanými mužskými menami. Halušku, ktorá vylávala na povrch prvá, dievka rýchlo vybrala, otvorila a na lístočku si prečítala meno svojho nastávajúceho. Večer za tmy dievky bežali k plotu, triasli ho a pritom hovorili:
Ploťe, ploťe, trasjem ťa,
svatí Ondrej, prosím ťa,
abis mi dal znať,
s kím ja buďem pred oltárom stáť.
Na Barboru (4. decembra ) chodil po domoch postavy omotané bielymi plachtami, so zamúčenými tvárami. V ruke držali metlu alebo husacie krídlo a nimi ometali kúty izby. Bolo to symbolické vymetanie zlých síl z domácností. Za Barborky obyčajne chodili oblečené dievky, vydaté ženy, ale niekedy aj muži.
Ku dňu svätého Mikuláša (6. decembra) sa viazali obchôdzky mládencov a chlapcov, predstavujúcich Mikuláša, anjela a čerta.
Za najvýznamnejší stridží deň sa pokladal 13. december, deň Lucie. Na Luciu mládenci začali zhotovovať drevený stolček (lucijoví stolček). Každý deň až do Štedrého večera sa muselo na ňom niečo robiť, a to bez použitia železných klincov. Kto si na tento stolček sadol v kostole za oltár počas polnočnej omše, uvidel, ktoré ženy z dediny sú bosorky. Potom však musel rýchlo utekať domov, aby mu bosorky neublížili. Zachrániť sa mohol tak, že sa sebou rozsýpal mak. Na Luciu mali ženy zakázané šiť, lebo lebo by im hnisali prsty. Aj na Luciu chodili po dedine v bielom zahalené postavy (Lucki) a krídlom z husi ometali steny domov i všetkých prítomných. Dvanásť dní od Lucie do Štedrého večera v ľudovej viere zastupovalo dvanásť mesiacov budúceho roka. Podľa počasia v ten-ktorý deň predpovedalo sa aj počasie v príslušnom mesiaci.
Krátko po Lucii, a niekedy už začiatkom decembra, v dome organistu – učiteľa začali piecť oplátki. Pripravovali ich nielen pre Klátovčanov, ale aj pre obyvateľov Janovej Vsi a Sádku. Zvykom bolo, že každá rodina poslala suroviny na ich výrobu. Materiál na oplátky vyberali chlapci a k učiteľovi ho zvážali na drevených vozíkoch. Upečené oplátky žiaci vyšších ročníkov roznášali po domoch.
Tradícia pečenia oplátok v rodine učiteľa sa udržala asi do roku 1947.V ďalšom období si piekla oplátky každá domácnosť sama.

Veľké množstvo zvykov a obradných úkonov sa viazalo k Štedrému dňu (24.decembra). Už od rána všetko v domácnosti usilovne pracovalo, aby dom a statok boli nachystané na najväčšie sviatky roka – Vianoce. Gazdiná piekla chlieb a koláče a pripravovala vianočné jedlá. Gazda chystal krmivo pre statok, aby ho bolo dostatok na celé sviatky.
K štedrovečernému stolu zasadala rodina sviatočne oblečená. Pod obrus slávnostne prestretého stola sa dalo trochu obilia a kovový peniaz, aby budúci rok priniesol bohatú úrodu a hojnosť všetkého do gazdovstva.
Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc bol, ale i naďalej pretrváva zdobený stromček. Kedysi sa vešal na hradu nad stolom. K tradičným ozdobám stromčeka patrili jabĺčka, orechy, perníky, retiazky zo slamy alebo farebného papiera, neskôr aj cukríky.
Štedrovečerná hostina mala svoj osobitý priebeh. Aj v Klátovej Novej Vsi a jej blízkom okolí sa dodržiaval zvyk trojitého klopania na dvere pred začatím večere. Gazdiná vošla do izby, na stôl položila naplnené sito a sadla si. V site boli uložené oplátky, med, orechy, jablká, cesnak, kúsok koláča – teda časť potravín, ktoré sa konzumovali počas večere. Skôr, ako rodina začala jesť, gazda pokropil izbu i pokrmy na stole svätenou vodou. Potom sa všetci členovia rodiny pomodlili, a tým sa poďakovali za prežitý rok a pokrmy. Potom matka urobila medom krížiky na čelá všetkým pri stole a začalo sa jesť. Na základe rozkrojeného jabĺčka a rozlúsknutého orecha usudzovali, aké zdravie v budúcom období bude mať ten-ktorý jej člen.
Veľmi starostlivo sledovali zapálenú sviečku, pretože všeobecne panovala predstava, že pla-meň sviečky sa vychýli na stranu toho, kto prvý z rodiny zomrie. Tradičným štedrovečerným zvykom bolo hádzanie orechov do kútov izby.
So Štedrým večerom nerozlučne späté bolo koledovanie – vinšovanie šťastia, zdravia,
hojnosti a úspechov v ďalšom hospodárskom roku. Už tradične chodili koledovať obecní
pastieri.
Na druhý sviatok vianočný (na Štefana) sa už tradične konala zábava, ktorú poriadali mládenci. Počas zábavy si mládenci spomedzi seba volili najšikovnejšieho za mládeneckého richtára. Ten mal potom na starosti organizovanie zábav, stavanie májov a patrilo mu rozhodujúce slovo pri súdení sporov medzi mládencami.
Na Hromnice ( 2. februára ) sa svätili v kostole sviečky. Zapaľovali sa počas búrky, aby do domu neudrel blesk.
Na Blažeja ( 3. februára ) v kostole kňaz dával veriacim pod hrdlo zapálené sviečky v tvare kríža, aby ich ochránil pred bolesťami hrdla.
Deň Mateja ( 24. februára ) bol považovaný za nešťastný deň, preto si v tento deň nikto nezačínal žiadnu dôležitú prácu.
V tradičnom ľudovom kalendári prechodné obdobie medzi zimou a jarou tvorili Fašiangy (fašiangi).Začínali deň po Troch kráľoch a končili štyridsať dní pred Veľkou nocou. Bolo to najveselšie obdobie roka, pretože vtedy sa poriadali významné udalosti rodinného a spoločenského života (svadby, zabíjačky, zábavy).Fašiangové obdobie vyvrcholilo poslednými tromi dňami. V tieto dni sa v miestnej krčme tancovalo a zabávalo. Nasledujúcim dňom – Popolcovou stredou sa začal prísny 40-dňový pôst, vyznačujúci sa striedmosťou v stravovaní, obliekaní i chovaní
.


 
Názov hradiska, na ktorom stojí kostol v Sádku
 
 
361

 
 
 
126

 
 
 
777

 
Internetová stránka obce spĺňa štandardy podľa zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémov verejnej správy.


English version
Úvodná stránka