Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Františka Prosseková

Františka Prosseková (1844-1908)

Františka Prosseková 1878 
Františka Tajnicerová (Francisca Tainitzer), sa z južných Čiech vybrala na Slovensko zo svojím bratom. Nepochádzala z úplne neznámej rodiny, k príbuzným jej mamy Františky, rod. Ressel patril svetoznámy vynálezca lodnej skrutky Josef Ressel(1793-1857), školením lesník. Lesníctvo patrilo k dedičným rodinným povolaniam, pretože aj Františkin brat zasvätil svoj život horám a jeho revírom sa stali práve lesy v okolí Topoľčian. Kým on sa venoval práci horára, sestra Františka sa starala o horáreň na Horňanoch, vzdialenej asi štyri hodiny chôdze od Klátovej Novej Vsi. Na Horňany prichádzal aj iný lesník, o dva roky starší Jozef Prossek (1842-1900), taktiež českého pôvodu, ktorého rodičia žili v Ráztokách pri Prahe. Františka sa s ním zblížila a vydala sa za neho. Behom deviatich rokov mali dovedna šesť detí. Františka mala tridsaťštyri rokov, keď sa jej narodilo prvé dieťa – dcéra Mária (1878). Nemožno vylúčiť, ale je to len domnienka, že túto zbožnú ženu to inšpirovalo k namaľovaniu obrazu Narodenie Márie a k jeho podarovaniu kostolu. O rok neskôr prišiel na svet syn, ktorý dostal meno po otcovi meno Jozef (1879) a v nasledujúcom roku dcéra, ktorú zasa pomenovali po mame Františka (1880). Mala iba dva roky, keď zomrela. V ten istý rok sa narodil syn Karol (1882). Ďalšie dievčatko menom Anna Františka prišlo na svet roku 1886. Štyridsaťštyri ročná Františka porodila roku 1888 posledné dieťa – syna Štefana Johanna. So svojou rodinou už nebývala na Horňanoch, ale dolu v obci Klátova Nová Ves.
Františka bola kultivovaná, rozhľadená a sčítaná, miestne ženy priúčala novým spôsobom varenia a novým receptom, bola osobou, za ktorou bolo hodné zájsť si po radu. A napriek veľkej rodine, o ktorú sa musela v neľahkých podmienkach starať, nachádzala si chvíle, kedy zobrala štetce a farby, pohľadala si predlohu a maľovala, že sa jej maľovanie vymykalo z bežnej činnosti obyvateľov ospalého uhorského vidieka za Františka Jozefa, netreba snáď ani zvlášť pripomínať. Jej obrazy snaživo kopírovali pevnú kresebnú linku a vyváženú farebnosť a svojim štýlom odkazovali na odkazy odkazov odvíjajúcich sa od tvorby talianskeho quattrocenta, ktoré sa pre svoj estetický súlad, harmóniu a ľudskú blízkosť tešilo vo všeobecnosti veľkej obľube romantického cítenia 19. storočia.

Františka Prosseková: Narodenie Panny Márie, 2.pol. 19.stor.Obraz z námetom Narodenie Panny Márie bol namaľovaný pôvodne pre barokový r. k. kostol Narodenia Panny Márie v obci Klátova Nová Ves (vtedy Tökésújfalu v Nitrianskej župe), severovýchodne od Topoľčian. Časom ho premiestnili do staršieho románskeho kostola na Sádku, ktorého interiér zdobil vyše sto rokov a odkiaľ ho v deväťdesiatych rokoch 20. storočia odsudzili. Jeho desaťfigurálna oválna kompozícia vychádza z tradičnej ikonografie a manieristickej bližšie zatiaľ neidentifikovanej predlohy. Zobrazená scéna narodenia sa odohráva v Nazarete, vľavo stojí Joachim z Galileje, vpravo na lôžku je jeho manželka Anna z Betlehema, ktorá v pokročilom veku povila vymodlené a vytúžené dieťa. Medzi nimi je päť pomocníc, jedna kľačí pri nádobe s vodou a vinie do plachty práve okúpané bábätko, na ktoré dopadajú lúče nebeského svetla, druhá jej asistuje, pridŕža plachtu, tretia kľačí vpredu naporúdzi s krčahom, štvrtá má prichystanú stuhu na ovinutie a piata úplne vpravo kladie kolísku k osteli matky. Nad celým výjavom bdejú anjeli – putti – zoskupení na obláčkoch okolo priezoru do žiarivého nebeského priestoru, dvaja z nich pridržiavajú zo zlatistého jasu kaligraficky poskladané meno Mária patriacej od počatia Bohu. Presný rok namaľovania obrazu nepoznáme.

Františka s rodinouFrantiška prežila svojho manžela o osem rokov. A jej deti? Keď roku 1908 zomrela prvorodená dcéra Mária bola už päť rokov vydatá za zememerača a žila v Ľubľane, synovia Jozef a Karol zostali na Slovensku. Jozef sa tradične dal na lesníctvo, staral sa o lesy na panstve Oldenburgovcov v Brodzanoch. Za zmienku stojí, že grófka Natália Oldenburgová bola školenou maliarkou, ktorá mohla po synovi posielať Františke potrebné pomôcky na maľovanie, predovšetkým nie ľahko dostupné farby. Ďalší syn Karol sa stal strojníkom. Lesníctvo však zostalo v rodine už aj tým, že dcéra Anna Františka sa vydala za lesníka a žila v Bátovciach a vnučka Anna, dcéra syna Karola, sa tiež vydala za lesníka Fridricha Konrada a tridsať rokov žila v lesovni na samote Horňany, kde kedysi prišla jej stará mama viesť domácnosť svojmu bratovi. Len najmladší syn Štefan Johann sa akosi stratil z dohľadu. A to sa týka aj viacerých diel ich mamy – Františky Prossekovej, rod. Tainitzer, ktorú by sme snáď mohli priradiť do okruhu našich kopistov 19. storočia, akými boli napr. Július Petrovič z Humenného (1983 – asi 1893) alebo Lipovčan Eduard Ballo (1859 – 1936).

                                                                                                            PhDr. Marta Herucová


 
Názov hradiska, na ktorom stojí kostol v Sádku
 
 
351

 
 
 
119

 
 
 
763

 
Internetová stránka obce spĺňa štandardy podľa zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémov verejnej správy.


English version
Úvodná stránka