Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Prírodné pomery

Obec Klátova Nová Ves leží pod strmo klesajúcim chrbátom Kostrína /390 m/, ktorý na tomto mieste tvorí severné úpätie Tribečského pohoria. Južnú a juhovýchodnú čať chotára vyplňuje vrchovinný terén Tribečského pohoria, ktorého základ tvoria druhohorné a kryštalické horniny.

Územie celého chotára odvodňuje potok, resp. riečka Vyčoma s pomerne ustáleným celoročným vodným prietokom. Pramení v horách Klížskeho Hradišťa a do rieky Nitry sa vlieva pri Praznovciach.

Severná a severozápadná časť chotára, rozkladajúca sa
na miernej pahorkatine, je v súčasnosti takmer úplne odlesnená a využíva sa ako poľnohospodárska pôda. Geologickým základom tunajších hnedozemných pôd sú treťohorné sprašové nánosy, do ktorých vryli vodné toky hlboké korytá. Južnú a juhovýchodnú časť chotára vyplňuje vrchovinný terén Tribečského pohoria, ktorého základ tvoria druhohorné a kryštalické horniny. Napriek dlhodobej kultivačnej činnosti človeka si táto časť chotára uchovala svoj pôvodný prírodný ráz a prevažná časť vrchoviny je porastená teplomilnými dubovo-hrabovými lesmi. Vo vyšších polohách prevládajú bučiny a javorové porasty. Menšie plochy z celkovej rozlohy lesných porastov zaberajú ihličnaté lesy. Prirodzenú geografickú hranicu medzi Klátovou Novou Vsou a Krnčou tvotí pretiahnutý chrbát Kozlice /498m/, na ktorý nadväzuje Dedinský vrch a Jahodiská. Spoločný chotár končí na Javorom vrchu /731m/. Odtiaľ ide hranica chotára na severovýchod k Onžiaru a Šiancom, aby sa potom Hradiským potokom vrátila späť do údolia, kde je po celej dĺžke susedom Ješkovej Vsi. Menej výrazné hranice oddeľujú na severe chotár Turčianok, ďalej Nedanoviec a zo severozápadu Bošian.

Obec sa nachádza na rozhraní teplej a mierne teplej klimatickej oblasti a je pomerne dobre chránená pred severnými vetrami. Podnebie je stredne vlhké s ročným zrážkovým priemerom 600-700 mm, v pohorí až 800 mm.

V lesných porastoch sa bežne stretávame s vysokou /jeleň, srnec/, čiernou /diviak/ i drobnou divou zverou /zajac, jazvec, líška, divá mačka, kuna a veverica/. Zriedkavejšie sa možno stretnúť i s danielom a muflónom, ktoré tu boli umelo rozmnožené vo zverniciach. Z vtáctva sa ešte bežne stretávame s bažantom, menej už s tetrovom, jarabicou a prepelicou. Z dravcov majú najvýraznejšie zastúpenie jastrab, kaňa, myšiak, menej už sokol a krahulec. Zo spevavého vtáctva, ktoré sa zdržiava v blízkosti ľudských obydlí, sa najčastejšie stretávame so sýkorkami, drozdami, ďatľami, stehlíkmi, pinkami, hrdličkami a škorcami.

Priaznivé pôdne a klimatické pomery umožňujú pestovanie skoro všetkých kultúrnych plodín stredoeurópskeho klimatického pásma. V záhradách v intraviláne obce sa pestujú rôzne druhy ovocných stromov. Najbežnejšími sú: jabloň, hruška, slivka, čerešňa, orech vlašský, zriedkavejšie marhuľa a broskyňa. Z najbežnejších poľnohosodárskych plodín sa veľkovýrobným spôsobom pestujú všetky druhy obilnín, kukurica na siláž i na zrno, repa kŕmna i cukrová, repka olejka, rôzne kŕmne miešanky.

 


 


English version
Úvodná stránka