Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Dejiny Stredného Ponitria

Stredné Ponitrie

Región stredného Ponitria je svojou bohatou históriou a množstvom kultúrnych pamiatok veľmi zaujímavý a pre svoj prírodný ráz a klimatické podnebie aj príťažlivý.
Prírodné podmienky tohto regiónu Slovenska umožňovali osídľovanie už v dávnych dobách v časoch predhistorických, ktoré kontinuálne pokračovali až do obdobia našich historických dejín, do 8. - 10. storočia. V tomto období patrilo toto územie k najviac osídľovaným územiam Slovenska. Dôkazom sú početné archeologické nálezy osád, hradísk a pohrebísk od dávnych dôb pred usadením Slovanov až po vzácne nálezy zlatých mincí z 11. storočia v rannom období Uhorského štátu (Ludanice, Lužany).
Prosperitu stredného Ponitria ovplyvňovali okrem úrodnej pôdy a tokov s hojnosťou rýb a množstvom teplých prameňov aj významné cesty výmenného obchodu. Viedli proti prúdu riek Nitry a Bebravy a prechádzali z Uhorska až do Poľska k Baltickému moru. Význam mali hlavne dolinné prechody za Veľkými Uhercami, Klátovou Novou Vsou, Skačanmi a nad Nitrianskou Blatnicou cez sedlo hory Marhát k slovanskému hradisku pri dnešnom Ducovom, ktoré strážilo brod cez Váh a cestu na Moravu. Významné prechody boli zabezpečené sústavou hradísk. Iné výhodné miesta na osídlenie boli pri brodoch na rieke Nitre pri Brodzanoch a Bošanoch.
Veľký význam v našej histórii zohrali počiatky cirkevnej organizácie a vznik Uhorského štátu. V tomto období sa začalo s budovaním hradnej sústavy a správy územia. Z tohto obdobia sa nám zachovalo aj niekoľko kostolov, i keď nie všetky sú hradné - väčšina ich je dedinských, patria sem kostoly: Otrhánky, Sádok, Klížske Hradište, Krásno, Krušovce, Kšinná, Nitrianska Blatnica, Orešany, Preseľany, Skačany, Šišov, Turčianky, Závada. Zakladaním kláštorov sa posilnila konsolidácia hospodárskych a politických pomerov v krajine, najmä zakladaním benediktínskych kláštorov v Ludaniciach a Klížskom Hradišti (benediktínsky kláštor Blahoslavenej Panny Márie, založený za kráľa Ladislava I. panujúceho v rokoch 1077-1095).
Majetkové pomery sa v regióne menili podľa toho kto bol vlastníkom domínia. Kráľovským majetkom boli v 12. - 14. storočí napríklad obce Tovarníky, Veľké Ripňany, Veľké Uherce, Chynorany, Nitrianska Streda. Zväčša ich spravovali kráľom dosadení úradníci, ktorí sídlili na komitátnych hradoch. Najvýznamnejšími boli tri hrady - Topoľčiansky hrad, hrad Oponice a Uhrovec. K nastarším veľmožským rodom, ktoré si udržali svoje postavenie a časti územia, boli rody Hunt-Poznanovcov (až do 14. stor.) a Diviackovcov (listinne sú doložení od 12. stor.). Diviackovska vetva získala v roku 1277 majetok v Bošanoch (Bossányiovci) a neskôr aj v Klátovej Novej Vsi (Ujfalussyiovci) . V 15. storočí sa časť príslušníkov rodu pridala k husitom. Majetkové zázemie hradu (osady, lesy, výťažok z mýt, daní) sa často menilo, takisto sa menili aj ich majitelia.
V období feudalizmu pôsobilo v okolí Klátovej Novej Vsi niekoľko šľachtických rodov - Bošániovci, Podmanickovci, Forgáčovci, Divickovci, Migazziovci, Stummerovci, Aponiovci, Orlovskovci a Rudnaiovci. Rozsiahle domínia mali taktiež aj miestni šľachtici, ktorí nevlastnili hrady, ale bývali v niektorej zo svojich osád, v najstaršom období v drevenej, neskôr v kamennej tvrdzi, kúrii alebo hrádku. Takýchto sídiel sa nezachovalo veľa, zachovala sa tvrdza v Žabokrekoch a bývalý vodný hrádok v Šimonovanoch. Neskôr boli pôvodné sídla prestavané a upravované pre potreby nových majiteľov, napríklad kaštiele v Uhrovci, Bošanoch a Brodzanoch.
V období tureckého nebezpečenstva (bezmála 200 rokov) v 16. a 17. storočí boli opevnené alebo znovupostavené kaštiele v Oponiciach, v Brodzanoch, v Hajnej Novej Vsi, v Bošanoch, v Tovarníkoch, vo Veľkých Uherciach. Z menších kaštieľov to boli napríklad kaštieľ v Nitrianskej Strede, v Horných Ozorovciach, tvrdza (hrádok) v Klátovej Novej Vsi a iné.
Po porážke Turkov a po potlačení početných protihabsurgských povstaní, ktoré sužovali krajinu, nastalo relatívne obdobie vojenského pokoja. Víťazní Habsburgovia si upevňovali feudálny systém moci a jezuiti húževnato bojovali s protireformáciou. Nastupujúce baroko prinieslo v tomto období do regiónu rozmach kultúry a umenia. Stavali sa a prestavovali kostoly s honosným zariadením a nádhernými maľbami. Zvonolejárstvo bolo veľkým a ceneným remeslom. Chýrnym bol už v 15. storočí zvonolejár Pavol z Topoľčian. Bohatšia šľachta sa prispôsobila novým podmienkam a sťahovala sa do priestrannejších a pohodlnejších kaštieľov, napríklad v Tovarníkoch a v Uhrovci. V Nitrianskej Strede si vybudovali miestni zemepáni celý nový reprezentačný areál - kaštieľ, kostol a malé rodinné mauzóleum pri kostole.
V 18. a 19. storočí sa zakladali krásne rozsiahle anglické parky, často so vzácnymi stromami. Porast sa vysádzal tak, aby vytváral určité geometrické tvary a pekné scenérie. Parky boli oživené jazierkami, besiedkami, romantickými pavilónmi, sochami a pod. Do tohto obdobia spadá aj klasicistická stavba Solčianskeho kaštieľa, ale aj výstavba kaštieľa v Klátovej Novej Vsi s bohatou kombináciou prvkov všetkých predchádzajúcich slohov. O tomto malebnom kaštieli s krásnou tanečnou sálou zdobenou neorokokovými štukatúrami sa budeme viac zaoberať v ďalšej časti. V neogotickom slohu bol upravený aj kaštieľ vo Veľkých Uherciach, ktorého vnútrajšok je zdobený náročnými vyrezávanými stropmi a obkladmi stien.
Devätnáste storočie prenieslo na Slovensko intenzivnejší rozvoj výroby a výrobných vzťahov, prvú industrializáciu, zavádzanie pokrokových metód v poľnohospodárstve, lesníctve, vodnom hospodárstve a v ťažbe nerastov.
Na Ponitrí vo Veľkých Uherciach, ešte pred rakúsko-uhorským vyrovnaním v roku 1865 kúpil Michal Thonet, viedensky podnikateľ veľkostatok a les a založil tu továreň na nábytok. V roku 1867 sa začal vyrábať svetoznámy ohýbaný nábytok Thonet a známa stolička nesúca meno zakladateľa. V ovocinárstve sa zavádzali pokrokové metódy pomológa Mateja Bazalicu pôsobiaceho v Preseľanoch v rokoch 1825 - 1848. V spolkovej a družstevnej činnosti vynikol najmä Ponitriansky gazdovský spolok, ktorý v 19. storočí založil barón Gregor Friesenhof z Brodzian. Pre poľnohospodárstvo mala význam i agrometeorologická stanica tohto spolku, ktorá bola v Nedanovciach, neskôr v Krásne. V Bošanoch boli v roku 1857 založené koželužne, najväčšie v Uhorsku.
V druhej polovici 19. storočia bolo širšie okolie Topoľčian priemyselne najrozvinutejším územím Uhorska.


 
Názov hradiska, na ktorom stojí kostol v Sádku
 
 
346

 
 
 
113

 
 
 
756

 
Internetová stránka obce spĺňa štandardy podľa zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémov verejnej správy.


English version
Úvodná stránka