Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Zvyky jarného obdobia

K významným zvykom jarného obdobia patrilo vynášanie slamenej figuríny oblečenej do ženských šiat (Morena). Bola symbolom zimy a smrti a jej zničením sa malo aj z dediny odstrániť všetko zlo, choroby, mor.
Na Kvetnú nedeľu sa v kostole posväcovali rozkvitnuté konáriky rakyty (baburjatka, baburence). Ľudia im pripisovali silu ochrániť dom pred nešťastím (najmä pred bleskom), a preto ich zastrkovali za rámy svätých obrázkov, či za hradu povaly.
Veľké množstvo zvykov jarného obdobia sa viazalo k veľkonočnému týždňu a vyvrcholilo na Veľkonočný pondelok.
Na Zelený štvrtok a Veľký piatok sa praktizovalo obradné umývanie v tečúcej vode vo viere, že v tieto dni má voda nadprirodzené vlastnosti. Preto sa ľudia už včas ráno náhlili k potoku, aby si umytím zabezpečili zdravie a sviežosť. Dievky tiež preto, aby mali peknú pleť. A ktorá chcela mať aj pekné dlhé vlasy, tá sa išla česať pod zelenú vŕbu. Na Zelený štvrtok sa v kostole zaviazali zvony.
Na Veľký piatok gazdiná plachtou stierala raňajšiu rosu z trávy a pritom hovorila: „Berjem úžitok, ale ňje všetok.“ Verilo sa, že čím viac rosy nastiera, tým viac kravy budú dávať mlieko. Veľký piatok bol priaznivým dňom na siatie maku, vraj nebude červivieť. Pri siatí však musela mať gazdiná ústa zatvorené, aby jej vrabci makovičky neotvárali.
Predpoludnie Bielej soboty bolo venované príprave pokrmov. Varila sa šunka, pieklo kozľa a pripravovali sviatočné koláče. V niektorých rodinách dievčence už začali maľovať vajíčka pre oblievačov. Pripravované jadlá sa konzumovali až po skončení slávnostných služieb (po Vzkriesení).
Veľkonočná oblievačka (poľjevačka) často začínala už od skorého rána, hneď po skončení sobotňajšej zábavy. V minulosti sa oblievalo len vodou, potom doma robenými parfínom a nakoniec kupovanými voňavkami. Najkrajšie vymaľované vajíčko dostal mládenec od svojej milej. V utorok dievčence chodili svojich polievačov vyšibať korbáčom, upleteným z vŕbového prútia.
Deň Juraja (24. apríla) patril k tým dňom, o ktorých sa predpokladalo, že sú zviazané s pôsobením nadprirodzených síl. Ľudia verili, že v tento deň sa môže zo zeme ukázať všetko, čo je v nej schované. Hovorili, že na „Ďura sa otvárajú pokladi “.
Na Mareka (25. apríla) išli ľudia v procesii na čele s kňazom do poľa posviacať oziminy. Modlili sa a spievali nábožné piesne za dobrú úrodu obilia.
K zvykom, ktoré sa v Klátovej Novej Vsi i v ďalších obciach dodržiavajú dodnes, patrí stavanie májov, praktizované v noci z 30. apríla na 1. mája. Mládenci ich stavali tajne, každý svojmu dievčaťu. Stavali sa aj máje spoločné – pred dom richtára, ku kostolu a ku krčme. Na máj sa vyberal pekný vysoký smrek alebo jedľa. Vršok mája bol ozdobený stužkami. Niekedy naň priviazali fľašu pálenky. Posledný májový deň sa máje dávali dole (válali sa).


 
Názov hradiska, na ktorom stojí kostol v Sádku
 
 
357

 
 
 
123

 
 
 
769

 
Internetová stránka obce spĺňa štandardy podľa zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémov verejnej správy.


English version
Úvodná stránka